Mriežková štruktúra zeolitu umožňuje klinoptilolitu pracovať ako ionomenič a selektívny adsorbent. Adsorbcia a výmena iónov závisí od ich náboja a veľkosti. Čím viac sa veľkosť iónu zhoduje s veľkosťou vstupných pórov do mriežky klinoptilolitu, tým ľahšie v nej bude zachytený a udržaný.Tieto látky vykazujú najväčšiu afinitu k naviazaniu na klinoptilolit, ktorý však pôsobí ako selektívny adsorbent širokej škály škodlivín.

Jedným z bodov spracovania klinoptilolitu je sušenie pri optimálnej teplote. Dochádza pri ňom k odstráneniu voľnej a viazanej vody z kryštálovej mriežky, ktorá je potom späť vyväzovaná pri kontakte s materiálmi ako je uskladnené obilie a krmivo, podstielky pre domáce zvieratá, v spaľovniach na zabránenie kondenzácie spalín a pod. Klinoptilolit tak stabilizuje vlhkosť a zabráni vzniku nepriaznivých účinkov vody.

Klinoptilolit adsorbuje amoniak, ťažké kovy, rádionuklidy, zápachové plyny a vodu. Vďaka tejto vlastnosti má široké vyuźitie v priemysle a poľnohospodárstve.

Zeolit má schopnosť udržiavať rovnomernoú teplotu v určitom rozsahu navzdory okolitému prostrediu a podkladu.

Prítomnosť zeolitu v stavebných zmesiach zvyšuje ich odolnosť voči agresívnym látkam (síranové a uhličitanové roztoky).

V zeolite je zastúpená rőntgenamorfná medzifáza medzi typickým vulkanickým sklom a klinoptilolitom, označovaná ako „vulkanické sklo“, ktorá po chemickej modifikácii zeolitu môže prispievať k zväčšeniu jeho povrchu a tým aj k zvýšeniu sorpčnej kapacity.